Novela trestného práva nie je len o majetkových deliktoch a rušení ÚŠP. Aj drogová politika štátu má prejsť výraznými zmenami

Takéto tvrdé drogové postihy nemá takmer žiadna z krajín Európskej únie. Na úrovni európskej legislatívny totiž už od roku 2004 existuje Rámcové rozhodnutie Rady, ktoré stanovuje minimálne a maximálne tresty za drogovú trestnú činnosť. V porovnaní so slovenským právom sú oveľa miernejšie, a z tohto dokumentu vychádzali pri tvorbe svojej legislatívy v tomto smere aj iné európske štáty. Po neúspešne presadzovanej politike štátu v podobe „tvrdé tresty odradia od predaja a užívania drog“ nastupuje navrhovaná zmena, ktorá pristupuje k drogovému problému užívateľov racionálnejšie.

Dnes je držba, výroba či predaj drog súčasťou skutkovej podstaty toho istého trestného činu. Zákon teda nerozlišuje medzi užívateľom a predajcom, pričom z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti je medzi týmito pojmami veľký rozdiel. Novela samostatne definuje prechovávanie a obchodovanie s drogami, a tým vymedzuje nielen závažnosť protispoločenského konania, ale aj definuje pre potreby súdu či orgánov činných v trestnom konaní posudzovanie jednotlivého konania páchateľov. V súčasnosti, ak má osoba pri sebe väčšie množstvo drogy, okamžite sa prezumuje jej predaj. Novela hovorí, že pokiaľ nie je preukázaný skutočný úmysel drogu predať, posudzuje sa jej držba ako držba za účelom osobnej spotreby.

Novela rozlišuje medzi predajom a užívaním

V tomto duchu sa nesú aj samotné trestné činy, ktoré sú rozdelené na neoprávnené prechovávanie, pestovanie a následne výrobu a obchodovanie. Pri prechovávaní novela značne zjemňuje trestné postihy, keď zakotvuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody v trvaní do jedného roka, a v poslednom odseku hrozí páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní maximálne 6 rokov.

Mierne sa trestá aj pestovanie rastlín marihuany a omamných húb pre vlastnú potrebu, v súvislosti s ktorými možno uložiť trest odňatia slobody v základnej sadzbe v rozsahu do jedného roka. Ak by však išlo o mimoriadne veľké množstvo, takýto páchateľ môže dostať až 15 rokov nepodmienečne.

Najprísnejšie trestné sadzby má obchodovanie s drogami a výroba drog. Pri prvom prehrešku hrozí páchateľovi maximálne 5 rokov, ale ak by išlo o väčšie množstvo zakázanej látky, novela už stanovuje takmer identický trest ako súčasný Trestný zákon. Posledný odsek tohto trestného činu, ktorý hovorí o mimoriadne veľkom množstve drogy alebo o členovi nebezpečného zoskupenia, stanovuje trest odňatia slobody až na doživotie.

Novela zároveň zavádza nový trestný čin neoprávnené prechovávanie, výrobu a obchodovanie s drogovým prekurzorom alebo predmetom na výrobu drogy. Rozlišuje teda výrobu chemickej drogy, pričom zohľadňuje držanie potrebných komponentov a látok na jej prípravu. Pri tomto trestnom čine ide o to, že páchateľ ešte nevyrába drogu samotnú, ale pripravuje sa na jej výrobu tým, že drží alebo obchoduje s vecami na to potrebnými.

Zákon bude pracovať s presnými množstvami

Dôležitým prvkom v drogových trestných veciach je stanovenie množstva drogy. Súčasná úprava definuje množstvo drogy, a teda aj následné právne postihy podľa predpokladanej ceny jej predaja. Problém je, že takáto cena nie je nijako zákonne upravená a odvodzuje sa iba od teoretických odhadov polície, pričom hodnoty sa líšia od regiónov či samotnej drogy. To znamená, že cena marihuany môže byť výrazne nižšia v Bratislave ako v inom menšom meste.

Páchateľ z Bratislavy teda môže byť jemnejšie postihovaný, hoci by mal rovnaké množstvo drogy ako páchateľ z iného kúta Slovenslka. To zakladá nerovnováhu v trestaní, pretože takéto určovanie ceny je založené čisto na predpokladaných dátach z čierneho trhu, ktoré získavajú operatívni pracovníci polície od zadržaných osôb.

Výpovedná hodnota takýchto informácií tak môže byť iba orientačná, nakoľko zadržaná osoba má sklony k skresľovaniu údajov vo svoj prospech, a to či už z dôvodu nižšieho trestu pre seba, alebo vyššej trestnej sadzby pre osoby, proti ktorým svedči ako spolupracujúci obvinený.

Upraví sa aj problematika účinnej látky

Pôvodne vychádzali orgány činné v trestnom konaní a súdy z množstva účinnej látky obsiahnutej v droge. Dochádzalo tak k absurdným situáciám, keď mal páchateľ fyzicky menšie množstvo ako vôbec bolo použiteľné na konzumáciu, ale podľa obsahu účinnej látky išlo o pár dávok. Pri miernych množstvách tak súdy napočítali aj tisíce dávok a páchateľ dostal extrémny trest.

Na tento problém reflektovala súdna prax v tom zmysle, že postupne sa judikatúrou jednoznačne stanovila nemožnosť páchateľa overiť si množstvo účinnej látky. To sa dá iba v laboratórnych podmienkach, ku ktorým nemá bežný užívateľ či predajca prístup. Bolo preto potrebné zaviesť rozdelenie množstva drogy podľa hmotnosti a jej následného ocenenia na základe hodnôt z čierneho trhu.

Aj tu však vznikal problém práve pri účinnej látke. Je totiž zásadný rozdiel, či má niekto desať gramov vysoko účinnej drogy, ktorá by vystačila pre vyvolanie účinkov omamnej látky u veľkého množstva ľudí, alebo či má niekto rovnako desať gramov drogy, ale s veľmi miernymi účinkami. Je preto potrebné užiť väčšie množstvo tejto slabšej verzie, aby sa dosiahol požadovaný stav. Takéto rozdiely opäť pri správnom posudzovaní a trestaní páchateľov spôsobovali v aplikačnej praxi problémy.

Tento jav s rozdielnym množstvom účinnej látky v droge spôsoboval problémy aj pri pestovateľoch marihuany, ktorých príbehy boli mediálne známe a stali sa podkladmi pre mnohé petície za miernejšie trestanie. Ak mal síce pestovateľ veľké množstvo rastlín, ktoré však boli z hľadiska užívania veľmi slabé, stále bol prísne trestaný, lebo išlo o enormné množstvo. Polícia pritom nerozlišovala časti rastlín určené na konzumáciu od nekonzumovateľných ako korene a stonky. 

Ak príde k zabaveniu takýchto rastlín, pri znaleckom skúmaní sú ako celok vysušené, pomleté a následné spaľované v laboratórnych podmienkach. Následne sa z výparov zisťuje množstvo THC, a teda či sú vôbec spôsobilé vyvolať návyk a závislosť. Podľa súčasnej úpravy musia obsahovať viac ako 2 percentá THC, aby išlo o drogu v trestnoprávnom zmysle. Zvyčajne časti rastliny ako listy, stonky a korene obsahujú menej účinnej látky, ako vyžaduje zákon na trestanie.

Problém bol, že stačilo mať malé množstvo vysoko účinných plodov tejto rastliny, pomiešaných s veľkým zbytkom rastlín, ktoré sa nekonzumujú, lebo samotné nemajú omamné účinky, a pri takomto zmiešaní a následnom spaľovaní došlo k mixu rôznych častí rastliny. Účinná látka sa síce zmiešaním drasticky znížila, ale stačila na to, aby bola rastlina považovaná za drogu.

Na predstavu možno použiť príklad, ak niekto naleje malé množstvo rumu s vysokým obsahom alkoholu do vedra vody. Pri následnej analýze by bolo celé vedro považované za alkohol, lebo by sa v ňom nachádzal rum, aj keď už v zriedenej podobe. Vzhľadom na veľké množstvo rastlín v prípadoch pestovateľov, hoci aj pre konzumáciu nepoužiteľných, hrozil páchateľovi prísnejší trest ako za vraždu.

Tento problém odstraňuje novela ustanoveniami, v ktorých vymedzuje množstvo drogy pre potreby trestného stíhania. Zavádza takzvané nepatrné množstvo drogy, čo je hodnota, od ktorej sa následne určuje rozsah omamnej látky a na to nadväzujúce trestné sadzby. Systém je podobný ako pri súčasnej definícii škody, keď novela zavádza malé, väčšie, značné, veľké a mimoriadne veľké množstvo drogy, ktorých hodnoty sú násobkami nepatrného množstva. Takéto vymedzenie pritom počíta aj s účinnou látkou a malo by teda odstrániť súčasné nedostatky drogovej trestnej politiky.

Represia nefunguje

Mnoho ľudí by mohlo namietať, že pri menšom postihovaní drogových trestných činov skokovo narastie počet užívateľov alebo predajcov. S odôvodnením, že ak páchateľom hrozí menší postih, tak to bude robiť každý, podobne ako sa argumentuje pri krádežiach áut. Je to však skôr ideologický ako odborný náhľad na problém, ktorý nepodporujú súčasne ukazovatele.

Pravidelné štatistiky nárastu konzumentov aj objemu predaja drog ukazujú, že dnešná represia jednoducho ako odradzovací mechanizmus nefunguje. Jedny z najtvrdších postihov pri drogových trestných činoch z demokratických krajín mali a v niektorých svojich štátoch ešte stále majú USA. Ale o zvládnutí tohto problému nemožno v žiadnom prípade hovoriť, dokonca sa skloňuje výraz, že vojnu s drogami vyhrali práve drogy.

Veľmi negatívnym javom tvrdej drogovej politiky je masívny rozmach alternatívnych náhrad drog, ktoré sú účinkami podobné tvrdým drogám a zároveň sú voľne dostupné na predaj aj maloletým, pretože sa na molekulárnej úrovni odlišujú od štátom zakázaných látok.

Navrhovaná novela Trestného zákona racionálnym spôsobom pristupuje k rozlišovaniu užívateľa a predajcu a podľa toho nastavuje trestné sadzby. Mierne pri užívateľovi, stále pomerne vysoké pri predajcoch. Myslí aj na recidívu, ktorú trestá prísnejšie pri opakovanej držbe drogy. Nestanovuje však absurdný desaťročný minimálny trest, ako je to v súčasnosti. Odstraňuje tak mnohé súčasné nedostatky tvrdých trestov, pri ktorých aj slovenské súdy hľadajú úpravu na úrovni európskeho práva, aby nemuseli ukladať život ničiace nepodmienečné tresty. Na skutočnosti, že takéto tresty sú neadekvátne aj s ohľadom na iné, napríklad násilné trestné činy, sa vzácne zhodujú súdy, prokuratúra, ako aj advokáti.  

Drogová trestná činnosť má totiž iba zriedkakedy svoj začiatok v obyčajnej zvedavosti a v drvivej väčšine prípadov ide o neriešený následok zlej sociálno-ekonomickej situácie jedinca. V záujme štátu by mala byť politika prevencie, lekárskej pomoci a dohľadu vo vzťahu k takýmto ľudom, namiesto výroby čoraz väčšieho množstva odsúdených, ktorých možnosti na resocializáciu sa tvrdým prístupom štátu radikálne zmenšia.